Naše kroky k autizmu

 

Palček je naše druhé dieťa a narodil sa v októbri 2011. Bol úžasné dieťa, usmievavé, spoločenské, jednoducho, slniečko. Dcéra Natálka staršia o 2 roky si z neho robila bábiku a Palček všetko znášal s úsmevom. V dvoch rokoch sa nám začal Palček meniť. Dovtedy spokojné dieťa plné energie, vyhľadávajúce spoločnosť a snažiace sa rozprávať, sa zmenilo postupne na nemé dieťa bez záujmu o okolitý svet. Spočiatku sa mu zmenili len chute, prestal nám jesť, hoci od malička bol veľký papkáč. Prestal sa usmievať a radovať zo života. Všetko ho hnevalo, nepáčila sa mu zmena a chcel byť sám. Keď si začal stavať autíčka do radu, spozorneli sme a začali sme hľadať odpovede. Vo veku 2 rokov  a 5 mesiacov sme navštívili našu obvodnú lekárku, ktorá nás odporučila na neurológiu, odkiaľ nás nasmerovali na Detskú psychiatriu do Bratislavy na Kramáre a tu nám MUDR. Činčurová v júni 2014 diagnostikovala detský autizmus.
Mali sme diagnózu, ale nevedeli sme, ako ďalej a čo robiť. Bolo to ťažké, lebo sme sa nemali na koho obrátiť. Hľadali sme pomoc v Špeciálnej škole v Senici, kde mali pedagogicko-psychologickú poradňu, avšak išli prázdniny a dovolenky, takže na nás nemali čas. Do špeciálnej škôlky nás nezobrali, lebo mali plný stav, a tak sme len tápali. Boli sme sa radiť v Autistickom centre Andreas, n.o. v Bratislave. V lete 2014 sme boli i na vyšetrení v Carnomede a Palček začal užívať karnozín Extra. V septembri 2014 sme boli v Trnave u PhDr. Daniely Jánošíkovej PhD., klinickej psychologičky, ktorá nám potvrdila Palčekovu diagnózu detský autizmus a ukázala nám, ako a čo máme s Palčekom robiť. V septembri 2014 sme boli hospitalizovaní na detskej psychiatrii na pozorovanie. Od októbra 2014, keď mal Palček 3 roky, sme začali chodiť raz do mesiaca do Pedagogicko-psychologickej poradne v Senici. Vyhľadali sme pomoc aj klinického logopéda PaedDr. Búnovú PhD. v Skalici, ku ktorej sme chodili tiež raz do mesiaca. Logopedička nám stanovila ciele a ukázala nám, ako pracovať s Palčekom, ako zvládať jeho hnev a ako nadviazať s ním kontakt. Taktiež nám odporučila školenie v ABA terapii v Bratislave. Vďaka logopedičke sme spoznali úžasnú ABA terapeutku Mgr. Ivanu Trellovú BCBA, ku ktorej sme chodili na školenia, ktoré boli plné praktických rád a tieto sme aplikovali doma na Palčeka. Palček sa začal postupne učiť imitovať, lepšie nás vnímal a postupne začal rozumieť jednoduché inštrukcie. Taktiež sme s Palčekom chodili na senzomotorické cvičenia a doma sme s ním cvičili každý deň. Stále sme zháňali nové možnosti, ako Palčekovi pomôcť, navštívili sme naturopatickú poradňu v Bratislave, kde nám odporučili zmeniť stravu a vylúčiť lepok a mliečne výrobky. Zmena stravy nám nepriniesla výrazné zlepšenie. Boli sme i v  Akademickom centre výskumu autizmu v Bratislave, kde Palčekovi brali krv i stolicu. Žiadne anomálie sa v jeho tele nenachádzali. Od septembra 2015 Palček nastúpil do Špeciálnej škôlky v Senici a začal si osvojovať režim v škôlke. V roku 2016 sme boli v Adeli Medical Center v Piešťanoch na rehabilitačnom pobyte, ktorý bol pre Palčeka veľmi náročný po psychickej stránke. Fyzicky ho zvládol bez problémov. Po tomto pobyte sa veľmi dobre učil a napredoval, avšak tento účinok trval asi mesiac. Taktiež sme si kúpili psa na canisterapiu a Palček začal viac vnímať svoje okolie a čiastočne sa naučil cikať na WC. Keď mu však necháme plienku, tak sa na WC nevypýta.
Od júna 2017 sme nastúpili na ABA terapie, kde sme chodili 2x do týždňa. Palček je veľmi ťažká povaha, má svoju hlavu a stojí si za svojím. Chce sa presadzovať a robiť len to, čo sa mu páči a čo ho baví. Obyčajná prechádzka a hlavne návrat domov, bol často hrôzostrašný, lebo sa hádzal o zem, kričal, hrýzol a udieral sa do hlavy. Vďaka ABA terapii sa Palček postupne učí, že musí aj čakať, robiť veci, ktoré ho nebavia a akceptovať slovo – „nie“. Vo veku 6 rokov nám Palček stále nerozpráva, hoci sa snaží imitovať hlásky a slabiky. Pokroky idú veľmi pomaly a s Palčekom treba sústavne byť a pracovať s ním.
Vyskúšali sme veľa osvedčených metód, ktoré údajne zabrali a dieťa vyliečili z autizmu. Skúšali sme rôzne výživové doplnky, zmenu stravy, cvičenie, avšak nič neprinieslo výraznú zmenu v správaní sa Palčeka. Jedine práca s Palčekom, ABA terapia priniesla osoh a naučila Palčeka základné veci.
V najbližšej dobe chceme skúsiť delfinoterapiu, nakoľko Palček miluje vodu a veríme, že táto terapia by mohla priniesť posun v reči nášho syna.
Život s dieťaťom s autizmom je ťažký, bežné veci a činnosti sa zmenia na neustály boj. Všetko musíme tieto deti naučiť a obrniť sa nadľudskou trpezlivosťou, nakoľko majú neuveriteľnú výdrž.
Dúfame len, že náš Palček bude niekedy v budúcnosti schopný samostatného plnohodnotného života, a preto musíme teraz preňho urobiť a vyskúšať všetko, čo je v našich silách.